Netreba mi značenie
na vychodených cestách,
nech mám v oku zatmenie
a nech mi padne hviezda
na hlavu.
Do tých šliap šliapať jak kôň,
mať klapky na očiach
a na hodinkách zhon.
Len rezko kladiem
topánku k topánke
a zase o krok ďalej
nech ma nezastihne nuda.
V nej premýšľať by sa dalo,
by sa dalo snívať, by sa dalo..
Ale nemalo by sa.
Sa nepatrí.
Netreba mi značenie,
len nech sa rýchlo točí.
Zem okolo slnka
i kolo svojej osi,
nech nie je ráno ani deň
nech nenapadne sneh
dážď
nech čiarka nesadá medzi písmená
len sa hnať
a hnať ahnať
hnaťhnať...