Buď je skutočne Boh...

Autor: Hana Puváková | 7.9.2011 o 15:11 | (upravené 7.9.2011 o 15:58) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1063x

alebo mám fakt brutálne krásny osud, veľmi prajné postavenie hviezd a krvné skupiny mojich rodičov, ich karmy, čakry a postavenie spálne podľa feng shui mi predurčili nádherné chvíle života a ešte krajšie chvíle leta 2011. To Vám je nenormálne super môcť si začať spomínať na tisíce zážitkov, zázrakov, minút a sekúnd, ktoré stoja zato...

Nesedela som doma na zadku, aj keď majú prázdniny taký blbý prázdny názov. Fakt sme stále čosi robili a keď sme nerobili, tak sme spolu jedli, spali, liezli po horách, lietali po lúkach, kupovali suveníry a s náramkami svietili v jaskyni. Niekedy sme zase boli natrepaní v Lidl-akčnom vlaku, my sme asi vždy akční. Viete, ono je to asi zvláštne, že tí, s ktorými trávim leto majú v priemere 14 rokov, ale sú to skutočne moji priatelia, ľudia, na ktorých mi záleží a s ktorými by som vedela prežiť všetko, čo sa dá, ktorí sú tak bezprostrední, že keď vojdem do izby, zhodia zo seba paplón, lebo mi chcú ukázať nové kravičkové trenky. Povedia mi, čo ich trápi, aj do koho sú... a ja sa vtedy cítim, že svet je najkrajšie miesto, kam sa človek môže narodiť. Kde sa dá len-tak plniť si sny a vidieť kamzíka, mať vodu v topánkach aj v očiach, aj v Assisi, aj na tričku aj pod ním, spievať si v talianskom metre aj doma pod oknami. Tento svet znamená možnosť fúkať práškový cukor z buchiet do tváre a sladiť život kakavovými večermi či jazdiť na perníkovom autíčku so skutočnými priateľmi. Byť spolu, mať zmysel pre dobrodružstvo a zbierať po lese, čo tam nepatrí.. A vôbec, aké je to superské, keď človek má srdce, ktorým pocíti, že mu ktosi chýba, že má niekoho skutočne rád...nepochopiteľné...

 

Ja neviem, možno som skutočne len príliš vymajzlaná tými ľuďmi okolo, možno som naivka, čo vidí dobro aj tam, kde iní nie, možno som len ešte nezažila nič skutočne dobré, ale jedným som si istá, že to Nebo je tu poschovávané. V tých očiach a strachu na Priečnom sedle, vo veľkolepom výhľade z Rysov i v obyčajnom korčuľovaní sa na hrádzi. Nehovoriac o tom, že keď je v tom láska, potom sladká je aj bolesť... Lebo, keď milujeme, všetko má väčší význam.

 

Skutočne neviem, čo je pravdy na tom Bohu, iba verím a vetrím, že sú iba dve možnosti: buď je a oplatí sa snažiť byť dobrým a nechať sa viesť dobrými, alebo nie je a potom si budem môcť predtým, ako ma poslednýkrát zasype zem, povedať, že som prežila najkrajší život s tými najkrajšími ľuďmi na tom najkrajšom svete, ktorý mnohým neponúkol toľko, čo mne...

 

a potom: vďačný nemôže byť nešťastný..a maloverný už vôbec nie...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?